Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

História farnosti

Obec ako súčasť farnosti Malá Hradná

Obec Dubodiel do roku 1782 bola súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč. V stredoveku farnosť Malá Hradná bola súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná. Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom.
V roku 1264 sa spomína hradniansky archidiakon Ján a v roku 1329 v Malej Hradnej stál kamenný kostolík Všetkých svätých, ktorý bol postavený na pozemku šľachtica Štefana zvaného Pohan.
V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Povýšenie Dubodiela na samostatnú farnosť v 1782

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky. Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.
Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi. Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel. Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.


Stav po zriadení novej farnosti

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola. Základinou 800 rýnskych zlatých župan Ján Ilešházi položil základ pre stály príjem farára pôsobiaceho v Dubodieli. V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli.

Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.


Zasvätenie kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii).


Prvá správa o kostole

Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623. V súvislosti s ťažbou hrnčiarskej hliny v chotári obce, od ktorej sa platil 1 zlatý a 50 denárov, sa uvádza, že tento poplatok bola daný na opravu miestneho kostola, o čom kostolníci každý rok sa zaviazali podávať vyúčtovanie provízorovi panstva v Bánovciach. Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.


Stavba nového kostola

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol. V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian). Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún. Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

 

Farári pôsobiaci vo farnosti Dubodiel od r. 1782

  1. Ján Miština               1782 - 1793
  2. Martin Dostál            1793 - 1811
  3. Ján N. Krecháč         1811 - 1836
  4. Ignác Sabinovský      1836 - 1842
  5. Martin Sekáč            1842 - 1889
  6. Štefan Rényi            1889 - 1907
  7. Dr.Alexander Gabryel 1907 - 1928
  8. Gašpar Kostyal          1928 - 1934
  9. Pavol Bezák              1934 - 1961
  10. Edmund Markovič      1961 - 1968
  11. Jozef Mikula              1968 - 1992
  12. Ján Slávik                 1992 - 1998
  13. Štefan Dzurianik        1998 - 1999
  14. Jozef Vojtek             1999 - 2002
  15. Mgr.Viliam Chrastina   2002 - doteraz

 

Spracoval: Mgr. Marek Ďurčo

Použité pramene:
Ďurčo, M.: Obecné a cirkevné dejiny obce Dubodiel. Strojopis 2003, 105 s.
Kronika rímskokatolíckej ľudovej školy v Dubodieli. Rukopis 1923 - 1938, 114 s.
 


 

dnes je: 18.10.2018

meniny má: Lukáš

webygroup
ÚvodÚvodná stránka